... a kde má človek kopačky ?
Kopačky,
ktoré nemožno vložiť do banky a rozmeniť,
kopačky,
ktoré sú nerozbitné ako slovo, hoci slovo
kopačky
krehké je ako hniezdo, ako svitanie,
ako štvorlístok štyroch ročných období.
Kopačky má človek na nohách.
Kopačky
z dotykov prvej lásky,
v sladkosti slzy, v prezradení túžby priateľom,
v lune na letných senách spiacej,
kopačky moje,
človek by sa z vás chcel napiť,
vy ste môj závratný smäd po živote,
smäd byť stokrát tu na ihrisku.
Kopačky,
vy ste môj nepokrivený dych,
moja horúčka.
Kopačky,
ste mäkká chvíľa na štadióne
s Čechom, Maďarom, Rusom
či vyjavenżm Francúzom,
ste moja pravda
výkriku ...
Kopačky,
ste hŕstka belasého neba spadnutého
do neznámej lesnej studienky
a ste celý svet.
Kopačky sú
veľmi sa chcieť zajtra prebudiť,
niekomu povedať dobré ráno
a niečo urobiť,
aspoň fudbalku ušiť,
ale hlavne niečo pekné spraviť
z rodnej kože.
Kde má človek kopačky, kde skrz-naskrz
je zašnúrovaný, kde sám je nimi.
Vyklíči človek, horí v slnečnom víre,
žije človek, až zhorí láskou k zemi,
v kopačkách,
v zemi.
z básnickej zbierky DJ noro: Fudbalisti (BABINE CICKI, 1999 - Edícia: Olympijské hry)
Z tatárskeho originálu preložil sam autor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára